"Je veľa vecí čo sa nám neoplatí robiť, no aj tak ich stále robíme ... ľudia sú nepoučitelný a v mene vecí o ktorých snívajú, robia veci ktoré neskôr ľutujú."

Predtým som sa pohoršoval nad stavom dnešnej spoločnosti, ale sám si veľmi dobre uvedomujem že to význam nemá ... či už niekto vidí rozdiel medzi kamarátom, priateľom, alebo láskou, na tom tiež nezáleží ... Nikoho to nezaujíma ... . Ale keď už píšem tieto riadky, skôr sám pre seba, čo je to vlastne láska ? Raz som dostal túto otázku, no v súvislosti s rozumom a moja odpoveď bola viacmenej jednoduchá, no pritom netradičná a použijem ju ako základ tohto môjho slabošského výlevu ...

"Môj názor je ... To čo voláme srdcom, ako je ti už z biológie určite jasné, nieje srdce ale rozum samotný. A čo je láska ? Láska je kombináciou všetkých nezištný, ale aj zištných emócií ktoré máme ... napr. Nezáleží ti na ničom inom len na tom byť s tou osobou, do ktorej si sa zamilovala ... Ale prečo ? Preto že je ti s ňou dobre ? Alebo preto že si myslíš že jej chýbaš ? ... Ak je to láska tak oboje naraz ...
A náš úbohý rozum nieje stavaný na to aby si súčasne myslel dve protikladné veci, preto ak by som mal definovať lásku, definoval by som ju ako sebadeštruktívnu tendenciu ľudskej mysle, ktorá je bohužiaľ návyková. Milovať v podstate znamená myslieť, len iným spôsobom ... nie logicky ako rozmýšľame normálne."

Celý čas som sa pohoršoval, nad ľuďmi čo lásku považujú za pár otrepaných fráz, alebo nad tými čo považujú lásku za súhrn chémie v mozgu a rôzne "fyzické prejavy" , no ani raz som nespomenul, ako ľahko môžu aj tý, ktorý tvrdia že veria v pravú lásku, spadnúť do vyššie spomínaných skupín ... Tento text som začínal "citátom", ktorý zdanlivo nemá nič spoločné s tým o čom píšem, ale koľký z nás môžu povedať že sú na niekoho milý, bez toho aby tým niečo sledovali ? Koľký z nás, môžu povedať že nerobili niečo, čo sa na nich vôbec nepodobalo, len kvôli vlastnej predstave, snu ? A koľkým z nás sa ten sen splnil ?

"Nikdy som nechápal, ako sa niekto môže do niekoho zabuchnúť len podľa vzhľadu a nazývať to drzo láskou"

Všetci si tak vyberáme, aspoň zo začiatku a keď sa zobudíme, prídeme na to že sme si vybrali zle ... Alebo niekoho napadá iný dôvod, prečo je toľko krátkych vzťahov ? Toľko krátkych manželstiev ? Zdanie môže klamať a vyberáme si tých, ktorým na nás vôbec nezáleží a naopak raníme tých ktorým na nás záleží ... Čo nám ostáva potom ? už len utekať, trápiť sa a nadávať na to aký je život nefér ... No mám pre vás novinku ... Život je taká k***a ku všetkým ... Bol som svedkom priveľa takýchto vzťahov a už je mi z toho zle.

Nespočet krát za mnou pribehli sa sťažovať, lebo pokým počúva a utešuje, všetko je v poriadku ... no nespočet krát som klamal a mal sto chutí im povedať  "Je to tvoja chyba, keby že niesi tak sprostý/á, nič z toho by sa nestalo" ... Že by to bolo hrubé ? Aj ja toho za sebou veľa ťahám a je toho oveľa viac ako nevydarené vzťahy alebo nešťastné "lásky", no neutekám sa vyplakávať ... že si protirečím ? možno ...

"Vyžaduj len to, čo ponúkaš!"

Svet je plný sebcov, čo chcú niekoho kto pomôže im, no nikdy by nepomohli sami tomu druhému, však predsa len pre každého z nich, je ten ich život najťažší a len oni si zaslúžia súcit. Iný zasa využívajú svoj vzhľad, moc nad ostatnými aby získali to čo chcú, no tak ako je pre človeka prirodzené, vôbec ich nezaujíma akú pustatinu nechajú za sebou ... . Každý chce tvoju pomoc, no nikoho nezaujíma či sa ty sám nerozpadáš vo vnútri ...

Asi by som sa mal ospravedlniť každému, čo obetoval cca 5min svojho života na čítanie mojich neusporiadaných a iba vzdialene súvisiacich myšlienok a ak už mám v tejto depresívnej tendencií pokračovať, celé to uzavriem týmito slovami :

Neprispôsobíš sa, ostaneš sám. Nevzdáš sa svojich snov ? ostaneš sám ... Ale sny sa aj niekedy plnia že ? A na ako dlho ? Ako dlho bude niekomu trvať kým ti ich nevytrhne a nerozdrtí na prach ? Je veľké štastie, že to čo nás najviac odlišuje od zvierat chýba takému veľkému počtu ľudí ... Inak by sme už dávno vyhynuli ...

SKEPTICIZMUS FTW !!!